reklama

Ako som si vyberal vysokú školu

V piatok mi skončil môj prvý semester na vysokej škole. Ešte ma samozrejme čakajú skúšky a preto ešte nechcem hodnotiť môj prvý semester. No napíšem o tom ako som si školu vlastne vybral.Bol to zvláštny výber.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (39)

Posledné2 roky som sa takmer každý deň trápil akú školu si vybrať. Najprv somchcel ísť do Bratislavy. Potom k tomu pribudli Košice, Praha a Prešov.Vtedy som chcel hlavne odísť preč a osamostatniť sa. Trucovitosom odmietal každé rozumné slovo a tvrdohlavo som trval na svojom ( akonormálny pubertiak ).
Tak sa niečo zmenilo. Ani neviem čo presne alezmenilo sa. Možno to bolo z toho že už som mal málo času narozmyslenie, možno to bolo preto lebo som dospieval :), možno to bolo ziného dôvodu - no ten si už nepamätám. Začal som naozaj zvažovat všetky+ a -.

No najprv zoznam škôl kam som chcel ísť:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • Praha: Vysoká škola ekonomická (VŠE) - odbor informatika

  • Praha: České vyšší učení technické (ČVUT) - odbor informatika

  • Bratislava: Univerzita Komenského (UK resp. UNIBA) - odbor aplikovaná informatika

  • Bratislava: Slovenská technická univerzita (STUBA) - odbor informatika

  • Košice: Technická univerzita Košice (TUKE) - odbor informatika

  • Prešov: Prešovská univerzita ( PU resp. UNIPO ) - odbor manažment


Samá informatika a jeden manažment :)

Ako odpadla Bratislava
Popár rozhovoroch s ľudmi, počúvanim a čítanim opisov internátov v BA sombol riadne znechutený . No rozhodol som sa že si zoženiem s kamošmi privát. Mali sme byť 4spolu na informatike. Ako čas plynul tak jeden z kamošov Bratislavuzrušil pretože si myslel že na školú jednoducho nemá a ďalši začalapochybovať.
Ja som začal počítať. Pozeral som ceny podnájmov v BA,pripočítal som k tomu stravu, bežnú spotrebu ( ako cestovné apod. ).Tak som si pozeral brigády - vzal som lepší primere a počítal. Vyšlo miže by som musel makať takmer každú voľnú chvíľu. Čo by mi ani taknevadilo - ale kedy by som študoval ?
Bola tu jedna možnosť. Možnosťktorú využíva množstvo študentov. A to ťahať peniaze od rodičov. Aleaké je to osamostatnenie keď som závyslý na peňaženke niekoho iného ? Aprečo by som mal robiť problémy rodičom ktorý musia splácať požičky zadom apod. ?
Sen o Bratislave sa začal rozplývať. Prestal som snívať a pozrel sa na realitu. A bola mi odporná.

Finálna trojka ? Nie, jedného škrtnúť prosím
Atak mi zostala Praha, Košice a Prešov. Do Košíc som chcel ísť najmenej.Pretože som nechcel byť v situácii ako pár mojich kamošov ktorý musia (museli ) vstávať o 5tej ráno aby stihli vlak alebo autobus a včas sadostali na seminár o 7mej ráno. Ale ako zálohu som si túto školunechal. Predsa podľa tabuliek je na celkom dobrej úrovni.
Nad Prešovom som nerozmýšlal. Tam som si dával prihlášku automaticky.
Takzostala už len Praha. Bolo tam množstvo plusov oproti Bratislave.Bývanie už som mal sľúbené za slušnú cenu s kamošom v jeho byte. A ajkeby nie to, tak internáty v Prahe su oveľa lepšie ako tie v BA.
Prácuby som mal viac menej tiež vybavenú a škola mi presne sedela do toho čosom chcel už posledné 4 roky študovať. No stále tam bol neznámyškriatok ktorý mi robil v hlave zmätok.
Prišiel den D :) - poslednýdeň na odovzdanie prihlášky na školu do Prahy ( po rozmyšlaní som sivybral ČVUT ). Prihlášku som mal vypísanu, známky overené. Teda všetkotak ako má byť. Vďaka peknému primeru matematiky som mal byť prijatýautomaticky bez príjmačiek.
V ten deň sme s kamošmi organizovalihudobnú akciu v škole. Zbalil som všetky veci ktore bolo na to treba aoco ma odviezol ku škole. Blízko školy je pošta a tak som plánoval hnedposlať prihlášku. No vtedy nastal zlom. Prechádzal som okolo pošty sprihláškou v ruke a namiesto "zastav" vyšlo z mojich úst nečakané "choďdalej". Chytil som do ruky prihlášku a roztrhal ju.
Jednoducho sa mivšetko vyjasnilo. Odblokovali sa mi myšlienky a všetko do seba krásnezapadlo a ja som pochopil že tam ísť nechcem.
Toto rozhodnutie somnejedenkrát oľutoval - ale to bolo len pre stres po maturite, keďženedopadla perfektne ako som chcel a podľa známok z nej sa malorozhodnúť či ma príjmu na manažment do Prešova.

A potom...
Dnisa nenormálne vliekli a stres a strach ktorý vo mne tvorial moja rodinaz ktorej som namiesto podory a povzbudzujúcich slov dostal len krik avyhrážky ( niektorý členovia mojej rodiny mi ale pomohli a povzbudilima a preto im dakujem ). Veľmi som sa bál, nechcel som zostať bez školy.
Prvápovzbudzujúca správa prišla z TUKE kde ma prijali. Radosť mi zničilajedna veta: "tam berú na začiatku veľa ľudí ale veľa po prvom rokuvyhodia" - to ma dosť zdrvilo.
No potom som zistil že som bol prijatý aj na manažment do Prešova a odpadla mi jedna veľká ťarcha.
Po tom som už nikdy neľutoval že som nešiel do BA alebo do Prahy... ale to je už iný článok :)

Miroslav Karahuta

Miroslav Karahuta

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  ŽivnosťVysoká školaLen takSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu